Je to perimenopauza? Príznaky, ktoré si s hormónmi nikto nespája

Máš štyridsaťdva a máš pocit, že sa ti telo rozpadá po kúskoch.

V januári to bolo rameno, ktoré sa cez noc prestalo poriadne hýbať. Na jar prišla nespavosť. V lete si pri káve zistila, že nevieš prísť na slovo, ktoré používaš dvadsať rokov. A niekde medzi tým sa usadila úzkosť, ktorá prichádza o štvrť na päť ráno a nemá žiadny dôvod.

Obehla si ortopéda, praktického lekára a možno aj kardiológa. Každý našiel niečo malé alebo nenašiel nič. A nikto z nich nepoložil otázku, ktorá by to celé spojila dokopy.

Perimenopauza nie je menopauza

Toto je prvý zádrhel. Keď sa povie menopauza, väčšina ľudí si predstaví návaly, päťdesiatpäťročnú ženu a koniec niečoho.

Lenže menopauza je jediný deň. Je to dátum poslednej menštruácie, ktorý sa dá určiť až spätne, po dvanástich mesiacoch bez krvácania. Všetko zaujímavé sa deje pred ním a tomu sa hovorí perimenopauza. Trvá v priemere štyri až osem rokov a začína často už krátko po štyridsiatke, u niektorých žien skôr.

To znamená, že žena, ktorá má ešte celkom pravidelný cyklus a do menopauzy jej zostáva päť rokov, už môže mať plný program príznakov. A nikto, vrátane nej samotnej, si to nespojí, pretože veď ešte menštruuje.

Nezačína to návalmi

U veľkej časti žien sú návaly až to druhé alebo tretie, čo príde. Prvé býva niečo, čo vyzerá ako úplne iný problém.

• Spánok. Zaspíš, ale medzi druhou a štvrtou sa zobudíš a už nezaspíš.
• Úzkosť a podráždenosť. Reaguješ inak, než si zvyknutá, a sama sebe nerozumieš.
• Búšenie srdca. Často v noci a často sprevádza prebudenie.
• Kĺby a šľachy. Ranná stuhnutosť, boľavé ruky, u niektorých žien aj zamrznuté rameno, ktoré sa v tomto veku objavuje nápadne často.
• Mozgová hmla. Vypadávanie slov, horšie sústredenie, pocit vaty v hlave.
• Cyklus. Nie nutne redší. Často naopak kratší, silnejší a nepredvídateľný.
• Drobnosti, ktoré nikomu nenapadnú. Suché oči, ušný šelest, zmeny kože, iné migrény, častejšie močové ťažkosti.

Žiadny z tých príznakov sám o sebe neznamená perimenopauzu. Tri alebo štyri z nich naraz u ženy po štyridsiatke už ale stoja za otázku.

Prečo to nikto nespojí

Pretože sa to nikto poriadne neučil. Peri/menopauza sa v medicínskom vzdelávaní dlho odbavovala pár hodinami a veľa ambulancií na ňu dodnes nemá čas ani nástroje.

A potom je tu ešte jedna pasca: krvné testy. Pôsobia ako logické riešenie, lenže v perimenopauze hormóny kolíšu zo dňa na deň. Jeden odber môže vyjsť úplne normálne a nič to nevyvracia. V tomto období sa vychádza hlavne z príbehu, nie z papiera.

Čo s tým

Najužitočnejšia vec, ktorú môžeš urobiť ešte dnes, je začať si to zapisovať. Dátum, príznak, intenzita. Tri mesiace záznamov sú pre lekára stokrát cennejšie než veta, že ti v poslednom čase nie je dobre.

A potom ísť za niekým, kto tomu rozumie. To bohužiaľ nie je samozrejmosť a stojí to za trochu hľadania.

Perimenopauza nie je choroba, ktorú treba vyliečiť. Je to prechodné obdobie, ktoré sa dá popísať a vo väčšine prípadov aj výrazne spríjemniť.

Toto je informačný text, nie diagnóza. Ak sa v ňom spoznávaš, má zmysel to prebrať s lekárom.

Pozri sa na program najbližších seminárov, kde jednotlivé témy rozoberáme do hĺbky.